Romanov den v praci

Zivot nas uci to co nas nasledne aj vyskusa.

To co je pre niekoho pad do hlbin, pre niekoho moze byt skok s padakom.

Strach z hriechu nas privadza do hriechu.

Ktokolvek ta moze nazvat priatelom, otazka je koho ty nazyvas priatelom.

Malo ludi pozna taku luku aku poznam ja.

Slepo sa pozeram na veci ktore sa nedaju vidiet.

Zhmotneny vzduch je prd.

Deti su uprimne a ked zostarnu su iba deti.

Mier je prestavka medzi vojnami.

Mier nebude existovat kym bude existovat sebeckost.

Mier bez lasky je iba babkou v rukach zlodejov.

To vsetko na dnes.
Pozdravujem vsetkych ktori mi maju co povedat, dakujem.
Roman

Lower Brule

V sobotu rano sme vyrazili z Oglala a po styroch hodinach sme dorazili pred zborovu budovu v Lower Brule. Privital nas pastor Randy, tichy konzervativny chlapik. So svojou tichym nevyraznym hlasom nam ukazal budovu a nafukal nam matrac v malej miestnosti plnej hraciek. Randy so svojou manzelkou Rebeccou sa sem prestahovali pred dvoma rokmi. V tom case sa rozhodovalo, ze sa zbor tu, v Lower Brule, uplne zavrie. Zena, ktora to tu viedla, to uz nezvladala a rozhodla sa odist. Randy a Rebecca to zobrali ako Bozie povolanie a prestahovali sa sem. Pocas tychto dvoch rokov tu Boh uzasne pracoval. Uplne zrekonstruovali rozpadavajucu sa zborovu budovu a rozbehli zbor zamerany na detsku sluzbu. Maju okolo 15 pravidelnych dospelych navstevnikov a 25 deti od 2 - 12 rokov kazdu nedelu. Cez prazdniny robili vsakovake akcie a kempy, no teraz cez rok nestihaju toho vela. Aby sa uzivili, tak Rebecca pracuje v skole na plny uvazok. Pred par mesiacmi im tu zacala pomahat Robin, 22 rocna mlada dama, ktora by chcela ist na buduci rok na vysoku skolu do Washington city. Je neuveritelne ako to tu mozu dvaja ludia cele viest. Rebecca vedie chvaly, detsku besiedku dva krat do tyzdna, raz do mesiaca vari veceru pre cely zbor a este vela vela veci, ktore ani netusime. Randy kaze kazdu nedelu, v stredu vedie biblicku hodinu, upratuje cely zbor a tiez este kopec veci, co o nom nevieme. Byvaju hned vedla zborovej budovy v centre rezervacie a vdaka tomu mozu udrzovat dobre vztahy s ludmi vo svojom zbore. Ludia su tu naozaj velmi priatelski a mili. Rebecca je energicka, velmi ukecana a pohostinna zena.

A nase prve dojmy? Prisli sme do uplne bezchybicky upratanej novej zborovej budovy, cistej, neosuchanej. Pastor sice so srdcom na mieste, ale uplne inou krvnou skupinou. V porovnani so zivelnym neporiadkom v Oglala, akcnou sluzbou kazdy den a krvnou skupinou ludi nam blizkou to bola docela zmena.

No nad tymto vsetkym je nas Pan Jezis Kristus, ktori nas povolava a uschopnuje, dava nam chcenie aj cinenie a posiela nas na miesta, kde vie, ze nas moze najlepsie pouzit. A tak sme s totalnych chaosom v hlave ale aj s tymto vedomim isli v sobotu spat.

Nedelne zhromazdenie zacalo o jedenastej. Nas prvy kontakt s ludmi, ktori by sa potencialne mohli stat nasou buducou rodinou bolo fajn. Naozaj boli velmi priatelski a deti strasne zlate.



Vieme, ze na tomto mieste je to NAOZAJ vyzva, ktoru sami nezvladneme. Mesto je sice na pohlad vacsie a civilizovanejsie ako Oglala, ale pracovnikov je tu malo. Je to vyzva, lebo mozno prave tu by nas potencial dostal uplne volny priebeh k realizovaniu sa. Tym myslim, ze tu uplne chyba sluzba tinedzerom, ktoru by sme asi najradsej viedli.

Sme plny ocakavania, kde nas Boh povedie. Kde je to miesto. Sami sa nedokazeme rozhodnut, je to fakt tazke. Myslim, ze kde nam Boh otvori dvere na byvanie a zaopatri nas, tak tam pojdeme.

A co nas este caka? Dnes chysta Rebecca veceru pre zbor, aby sme aj my mali sancu lepsie spoznat ludi. Comu sa tesime. Zajtra nas Randy zoberie na nejake pekne miesta tu v rezervacii a okoli. V utorok ma byt stretnutie pre zeny, ktore tu organizuje nejaka sestra z vedlajsieho mesta a v stredu sa vraciame do Pine Ridge. Vo stvrtok nas pastor Eric vezme na vylet do Black Hills a vecer pravdepodobne prespime v hoteli v Rapid city, z kadial nam rano leti lietadlo domov.

Pozdravujeme vsetkych vas, nasich blizkych!

Co sa happend

Takze dnes je stvrtok, zajtra to bude tyzden co sme sem prisli.
Co sa za ten cas stalo?
Takze Roman spoznal ludi ktori mu po tyzdni pridu ako priatelia ktorych pozna roky.
Barca pomahala tri dni pastorovej zene rozbiehat web stranku. Problem vyriesila az ked vacsinu veci zmenila. Takze stranka moze po niekolko mesacnej odmlke zase fungovat. A vsetko vdaka MATFYZU.
Roman hra kazdy den basketbal, futbal a nahana sa s detmi v telocvicni.
Barca vela spi (lebo je tehotna).
Izrael pozerava dva krat denne Nema.
Roman pomahal dorobit zborovu miestnost, dva dni pracoval so sadrokartonom.
Izrael spal do pol osmej rano (to je uspech).
Barca dobrovolne umyla hostovsku kupelnu. (Pred tym by som tam ani psa radsej neumyval a teraz sa z toho sprchovacieho kuta da jest.)
Roman hra kazde rano na stiseni na djembe.
Izrael hra kazdy den s tatinom futbal.
Barce sa splnil sen a Roman chodi spat zarovno s nou o desiatej.
Roman pojde zajtra rano na polovacku. (na antilopy)
Izrael vie povedat please, again a go!
Barca bola na damskej jazde s pastorovou zenou a este s jednou misionarkou.
Roman pochopil ze everywhere je everywhere.
Roman, Barca a Izrael idu v sobotu do inej rezervacie Lower Brule, kde budu az do stredy.

Peace

Bezny den v Rec Center

O deviatej mame stretnutie, kde sa najprv v kratkosti prejde program dna, ci dolezitych udalosti a potom spievame chvaly a modlime sa. Stretnutie trva necelu hodinu a potom sa ide upratovat. Hodinu az dve umyvame dlazky, zachody, upratujeme, umyvame, montujeme.. Okolo druhej sa otvara telocvicna pre decka, kde sa hraju vacsinou basketbal, biliard, futbalek, pocitacove hry, alebo jazdia na korculiach, ci kolobezkach.. vsetko naraz. Premelie sa tu okolo 50 deciek denne, no dokopy ich tu chodi aj okolo 150. To je aj nas cas sa s nimi hrat a venovat sa im. O siestej sa telocvicna zatvara a niekedy, ako aj dnes, byva program. Dnes, v stredu, maju biblicku hodinu pre dospelych a decku besiedku.

Rec Center sa nachadza v Oglala. Oglala je jedna z komunit v mestecku Pine Ridge. Pine Ridge sa sklada z komunit, co su vlastne roztrusene domy jednej dedinky. Domy sa volaju mobil-domy. Su to dvoj troj izbove maringotky, ktore maju kolesa na jedno pouzitie. Tahac sem donesie takyto mobil-dom a ten tam uz zostane, lebo by viac nasobne stahovanie neprezil. Vo vnutry byva v priemere 10 az 12 ludi, zvacsa od starych rodicov az po vnucata. Rodiny su zasadne vsetky rozvratene, vztahy su tu kadejake a tak aj to spolocne byvanie je celkom pomiesane. V zivote bezneho cloveka sa nedeje nic zaujimaveho, je to proste beh prazdnotou, a tak aj preto tu dievcata maju babetka velmi skoro, ked maju 16-17 rokov. Je to vacsinou ich volba, aspon si vyplnia cas staranim sa o dieta. Ludia tu dostavaju socialne davky od statu. Zevraj nie su az take male tie davky, ked kazdy mlady clovek ma mobil a kupuje si cipsy a kolu.. No stale sa tu ludia spravaju ako keby boli najchudobnejsi. Je to v ich zivotnom style, to sa neda zmenit za jednu generaciu. Proste su spinavy a vsetko je spinave. Nevedia sa starat o veci.

A tiez nechcu, su lenivi. Aby dostali davku od statu, musia vykazat odpracovane hodiny. Vacsina z nich to vie obist a niektori chodia pomahat s rannym upratovanim do centra, no ja som stretla iba jedneho takeho. Decka sa zucastnuju deckej besiedky tiez s tym, ze vedia, ze ak chcu dostat spolocne jedlo v centre, musia ist aj tam.

No a na koniec by som este povedala, ze o vlastnej historii vedia este menej ako Roman. Lakotsky jazyk ovladaju iba stary rodicia, doma medzi sebou hovoria hlavne anglicky a decka sa s lakotstinou stretnu hlavne v skole a to je dost pasivne.