utorok 30. septembra 2008

Co tu je najlepsie

Uz niekolko krat som zacal pisat blog na tuto temu a nikdy som ho nedokoncil. Ani neviem preco, ale asi preto lebo nechcem vyzerat tak nadsene ako som. Keby mi niekto povedal ze to moze byt takto, tak mu nikdy neuverim a poviem ze to je najromantickejsia predstava o tomto mieste. Takze kde zacat. Uz som zacal takze budem len pokracovat. V prvom rade su tu ludia. Ludia ktorych tazko nazyvat americanmi. Lebo je tu jeden pastor, ktory je z Floridy a jeho zena je z nedalekeho mesta. Potom tu je amik ktory je vlastne zid narodeny v USA ale svoje detstvo prezil v Izraeli. Dalej je tu Nemka. Jeden Americky starsi par, s ktorymi sa tak casto nestretavam. A potom uz len veeeela a vela indianov.
Preco som stastny ze su tu ludia aki su? Musim sa priznat ze ked som sem isiel bal som sa americanov. Kto vie, tak ten vie preco. Ale narazil som na Americanov respektive sebranku ktora sa uplne vymika americkemu normalu priam sa priblizuje k mojmu normalu. Co je moj normal? tazko povedat. Ale sak asi si viete predstavit. A ked nie tak sorac za zdrzovanie. Za druhe soccer, cize po nasom futbal je tu na urovni basketbalu a americkeho futbalu, co je asi pre kazdeho cloveka ktory pozna Ameriku urcite prekvapenim. Futbal tu v telke sledujem snad viac ako doma, lebo chodi skoro rano ked nic netreba robit. Basketbal ma bavi. A v americkom futbale som dal dva touchdowny. Ak niekto nevie co to znamena, tak ani ja. Aby som tie dva touchdowny dosiahol, tak som jednoducho chytil loptu za ciarou. (ake jednoduche nie?) Za tretie som nasiel priazen v ociach niektorych domorodych indianov. Za co vdacim asi najviac, samozrejme Bohu.
A takto by som vedel menovat vela malych detailov ktore ako keby boli stvorene pre mna. Od zachodov az po telocvicnu.
Som jednoducho nadseny. Tak na mna myslite aby som neostal iba pri tom jednoducho.
peace

pondelok 29. septembra 2008

Pozdravujem z Dakoty

Ahojte nasi drahi!
Ako sa mate?

My sa mame dobre, ludia su tu mili, je to tu uplne zapadakovo, ale super, aspon pohodicka. V sobotu sme viac-menej spali a dnes rano bolo zhromko. Oni maju vzdy hodinu od pol jedenastej biblicku hodinu a potom od pol dvanastej zacina zhromko, ktore trva hodinu a pol. Na biblickej hodine nas bolo okolo desat a diskutovalo sa o prvej kapitole jednej knizky. Na zhromku bolo asi 50 ludi a na besiedke asi do 15 deti. Celkom ma prekvapilo ake je toto centrum velke. Na fotkach to vyzeralo len ako velka telocvicna, ale je to nie len obrovska telocvicna, ale aj kuchyna, kopec kancelarii, miestnost na zhromko, besiedku, par izieb s postelami a bytik. Je to tu celkom nove, take jednoduche a este stale dost v pracovnom vyzore.. My spime v takej izbicke, kde su same dvojposchodove postele, ziadne okno a hned vedla mame ten bytik, kde byva taky Leon. Sme stale u neho, lebo tu ma kupelku a kuchynu.. a velku telku. Je to tridsatrocny mlady chalan povodom zid zijuci na Floride.. A je vidno, ze ta kupelka nebola umyta odkedy tu stoji.. Asi pol hodinu som drhla sprchovaci kut a este taku pol hodinu intenzivneho skrabania by som potrebovala a vyzerala by ako nova, len som uz nemala sil v ruke.

Vonku, pred centrom, je futbalove ihrisko, alebo skor dve branky vzdialene od seba na velkost ihriska.. A zopar vacsich maringotiek. V dialke su vidno dalsie maringotky a skola.. Az ked sme dorazili z Rapid city sme pochopili, preco sme si mali nakupit potraviny cestou. Lebo tu v okoli je jediny obchod a ten ma vraj strasne predrazene ceny.

Zajtra sa mame stretnut s celym timom, uz par ludi pozname, ale len tak trosku. Najviac casu sme s Leonom a s Mary, ktora je nemka. Ona sem prisla pred troma tyzdnami na tri roky. Strasne zlata baba.

Buducu sobotu sa presunieme do druhej indianskej rezervacie, kde su iba dvaja misionary, aby sme videli ich pracu. Zostaneme u nich asi dva tri dni.. Tesime sa ako to tu pojde dalej.

Pozdravujem z Dakoty.
Barca

nedeľa 28. septembra 2008

NEWS

Takze sme na mieste kde sme chceli byt.
ako to tu vyzera? no presne tak ako sme si mysleli ze to bude vyzerat.
ale pre istotu Vam to opisem....

Takze let bol dobry. Az na to ze nam cestou z Mnichova do Denveru v lietadle povedali ze jedna z dvoch batozin ktore mame nie je v lietadle. Touto informaciou nastali dva problemy. Prvy problem ze sme nemali batoziny dve ale tri. (detail) Druhy problem bol ten ze sme nevedeli ze minimalne jeden z nas nebude mat batozinu po prichode....cize bude bez siat.

Samozrejme chybala moja batozina....to sme sa dozvedeli v Denveri kde sme prestupovali. Ale sme moc neprestupili lebo kym sme presli kontrolou a vyzdvihli si batozinu, lietadlo na ktore sme mali kupene listky nam odletelo. Nevadi dali nam listky na dalsie ktore islo za hodinu.
Pohoda.

Vyzdvihol nas tipek s afrom na hlave, ktory je zid narodeny na Floride a jeho otec je z Egypta a mama Talianka. Zacalo to vsetko ok.

Ked sme dosli do centra bolo tam kopec indianskych teenegerov ktori hrali basketbal, posedavali a tak.
Vsetko nam poukazovali a isli sme spat..........

pokracovanie o sobote bude zajtra.
peace
(nemame signal na telefone)

streda 24. septembra 2008

Ideme USA

Ideme USA alebo "Ked sa sen stava skutocnostou".

Takze v piatok rano sa zacina "dobyvanie" nasho sna. V piatok rano letime o 6:45 z Viedne (s Austria airlines (tato a dalsie letecke spolocnosti su specialne informacie pre Hena:))) do Mnichova odkial letime (s United airlines) do Denveru v Colorade odtial letime do Rapid City (United airlines).
V Rapid City budeme o 14:30 toho isteho dna cize v piatok (26.09.08)
Odtial pojdeme do mesta Oglala. Cesta bude trvat asi tri hodiny. Toto mesto je umiestnene v Indianskej rezervacii Pine ridge. Ak neviete este kde to je mozte si pozriet mapu:
http://maps.yahoo.com/index.php#mvt=m&lat=43.18723&lon=-102.737964&zoom=9&q1=Oglala%2C%20SD%2057764

Velmi sa tesime ale zaroven sa bojime. Co je logicke, lebo ked sa Vam sen stava skutocnostou vacsinou musite vstat z postele, umyt si zuby, umyt oci, obliect sa a vykrocit tvarou tvar realite. My sme v tej faze vykrocenia tvarou tvar k realite.

Sme velmi zvedavi ako nas v tom zbore prijmu a preto by sme aj touto cestou chceli dat vediet aby ste na nas mysleli a modlili sa. DAKUJEME.

Tesime sa ze nad tym vsetkym je nas velky BOH. Bez neho by som uz mal v gatiach :)

Z USA sa vraciame 10. oktobra.

Ak sa bude dat urcite budeme podavat cerstve informacie na tento blog.

peace

streda 10. septembra 2008

NEW

Zdravim vsetkych nasich vernych vernych citatelov ale takisto aj nahodnych okolo-iducich ktori marnia svoj volny cas surfovanim. Tento blog bude sluzit Vam aby ste viac vedeli o Nas cize o Lachovcoch ktori idu na misijnu cestu do USA a tym sa vlastne mozte dozvediet viac aj o Hawran ministry, ktoru budeme aplikovat na severoamerickych indianoch.
V tomto case sa pripravujeme na cestu do Juznej Dakoty ktora nas caka 26. septembra. Vyrazame z Viedne a letime do Rapid City v Juznej Dakote. Ideme cela rodinka cize Roman Hawran, Barcha, Izrael a takisto nas novy clen rodiny Dakota. (ta bude cestovat ilegalne a preto Vas tymto prosime o Vase modlitby aby sa nam ju podarilo prepasovat do USA v Barcinom bruchu.)
Koncim lebo som uz davno zacal.
Peace
Viac informaci najdete TU (na blogu) o niekolko hodin, dni, tyzdnov.......nikto nevie.....