Zivot nas uci to co nas nasledne aj vyskusa.
To co je pre niekoho pad do hlbin, pre niekoho moze byt skok s padakom.
Strach z hriechu nas privadza do hriechu.
Ktokolvek ta moze nazvat priatelom, otazka je koho ty nazyvas priatelom.
Malo ludi pozna taku luku aku poznam ja.
Slepo sa pozeram na veci ktore sa nedaju vidiet.
Zhmotneny vzduch je prd.
Deti su uprimne a ked zostarnu su iba deti.
Mier je prestavka medzi vojnami.
Mier nebude existovat kym bude existovat sebeckost.
Mier bez lasky je iba babkou v rukach zlodejov.
To vsetko na dnes.
Pozdravujem vsetkych ktori mi maju co povedat, dakujem.
Roman
štvrtok 30. októbra 2008
nedeľa 5. októbra 2008
Lower Brule
V sobotu rano sme vyrazili z Oglala a po styroch hodinach sme dorazili pred zborovu budovu v Lower Brule. Privital nas pastor Randy, tichy konzervativny chlapik. So svojou tichym nevyraznym hlasom nam ukazal budovu a nafukal nam matrac v malej miestnosti plnej hraciek. Randy so svojou manzelkou Rebeccou sa sem prestahovali pred dvoma rokmi. V tom case sa rozhodovalo, ze sa zbor tu, v Lower Brule, uplne zavrie. Zena, ktora to tu viedla, to uz nezvladala a rozhodla sa odist. Randy a Rebecca to zobrali ako Bozie povolanie a prestahovali sa sem. Pocas tychto dvoch rokov tu Boh uzasne pracoval. Uplne zrekonstruovali rozpadavajucu sa zborovu budovu a rozbehli zbor zamerany na detsku sluzbu. Maju okolo 15 pravidelnych dospelych navstevnikov a 25 deti od 2 - 12 rokov kazdu nedelu. Cez prazdniny robili vsakovake akcie a kempy, no teraz cez rok nestihaju toho vela. Aby sa uzivili, tak Rebecca pracuje v skole na plny uvazok. Pred par mesiacmi im tu zacala pomahat Robin, 22 rocna mlada dama, ktora by chcela ist na buduci rok na vysoku skolu do Washington city. Je neuveritelne ako to tu mozu dvaja ludia cele viest. Rebecca vedie chvaly, detsku besiedku dva krat do tyzdna, raz do mesiaca vari veceru pre cely zbor a este vela vela veci, ktore ani netusime. Randy kaze kazdu nedelu, v stredu vedie biblicku hodinu, upratuje cely zbor a tiez este kopec veci, co o nom nevieme. Byvaju hned vedla zborovej budovy v centre rezervacie a vdaka tomu mozu udrzovat dobre vztahy s ludmi vo svojom zbore. Ludia su tu naozaj velmi priatelski a mili. Rebecca je energicka, velmi ukecana a pohostinna zena.
A nase prve dojmy? Prisli sme do uplne bezchybicky upratanej novej zborovej budovy, cistej, neosuchanej. Pastor sice so srdcom na mieste, ale uplne inou krvnou skupinou. V porovnani so zivelnym neporiadkom v Oglala, akcnou sluzbou kazdy den a krvnou skupinou ludi nam blizkou to bola docela zmena.
No nad tymto vsetkym je nas Pan Jezis Kristus, ktori nas povolava a uschopnuje, dava nam chcenie aj cinenie a posiela nas na miesta, kde vie, ze nas moze najlepsie pouzit. A tak sme s totalnych chaosom v hlave ale aj s tymto vedomim isli v sobotu spat.
Nedelne zhromazdenie zacalo o jedenastej. Nas prvy kontakt s ludmi, ktori by sa potencialne mohli stat nasou buducou rodinou bolo fajn. Naozaj boli velmi priatelski a deti strasne zlate.
Vieme, ze na tomto mieste je to NAOZAJ vyzva, ktoru sami nezvladneme. Mesto je sice na pohlad vacsie a civilizovanejsie ako Oglala, ale pracovnikov je tu malo. Je to vyzva, lebo mozno prave tu by nas potencial dostal uplne volny priebeh k realizovaniu sa. Tym myslim, ze tu uplne chyba sluzba tinedzerom, ktoru by sme asi najradsej viedli.
Sme plny ocakavania, kde nas Boh povedie. Kde je to miesto. Sami sa nedokazeme rozhodnut, je to fakt tazke. Myslim, ze kde nam Boh otvori dvere na byvanie a zaopatri nas, tak tam pojdeme.
A co nas este caka? Dnes chysta Rebecca veceru pre zbor, aby sme aj my mali sancu lepsie spoznat ludi. Comu sa tesime. Zajtra nas Randy zoberie na nejake pekne miesta tu v rezervacii a okoli. V utorok ma byt stretnutie pre zeny, ktore tu organizuje nejaka sestra z vedlajsieho mesta a v stredu sa vraciame do Pine Ridge. Vo stvrtok nas pastor Eric vezme na vylet do Black Hills a vecer pravdepodobne prespime v hoteli v Rapid city, z kadial nam rano leti lietadlo domov.
Pozdravujeme vsetkych vas, nasich blizkych!
A nase prve dojmy? Prisli sme do uplne bezchybicky upratanej novej zborovej budovy, cistej, neosuchanej. Pastor sice so srdcom na mieste, ale uplne inou krvnou skupinou. V porovnani so zivelnym neporiadkom v Oglala, akcnou sluzbou kazdy den a krvnou skupinou ludi nam blizkou to bola docela zmena.
No nad tymto vsetkym je nas Pan Jezis Kristus, ktori nas povolava a uschopnuje, dava nam chcenie aj cinenie a posiela nas na miesta, kde vie, ze nas moze najlepsie pouzit. A tak sme s totalnych chaosom v hlave ale aj s tymto vedomim isli v sobotu spat.
Nedelne zhromazdenie zacalo o jedenastej. Nas prvy kontakt s ludmi, ktori by sa potencialne mohli stat nasou buducou rodinou bolo fajn. Naozaj boli velmi priatelski a deti strasne zlate.
Vieme, ze na tomto mieste je to NAOZAJ vyzva, ktoru sami nezvladneme. Mesto je sice na pohlad vacsie a civilizovanejsie ako Oglala, ale pracovnikov je tu malo. Je to vyzva, lebo mozno prave tu by nas potencial dostal uplne volny priebeh k realizovaniu sa. Tym myslim, ze tu uplne chyba sluzba tinedzerom, ktoru by sme asi najradsej viedli.
Sme plny ocakavania, kde nas Boh povedie. Kde je to miesto. Sami sa nedokazeme rozhodnut, je to fakt tazke. Myslim, ze kde nam Boh otvori dvere na byvanie a zaopatri nas, tak tam pojdeme.
A co nas este caka? Dnes chysta Rebecca veceru pre zbor, aby sme aj my mali sancu lepsie spoznat ludi. Comu sa tesime. Zajtra nas Randy zoberie na nejake pekne miesta tu v rezervacii a okoli. V utorok ma byt stretnutie pre zeny, ktore tu organizuje nejaka sestra z vedlajsieho mesta a v stredu sa vraciame do Pine Ridge. Vo stvrtok nas pastor Eric vezme na vylet do Black Hills a vecer pravdepodobne prespime v hoteli v Rapid city, z kadial nam rano leti lietadlo domov.
Pozdravujeme vsetkych vas, nasich blizkych!
piatok 3. októbra 2008
Co sa happend
Takze dnes je stvrtok, zajtra to bude tyzden co sme sem prisli.
Co sa za ten cas stalo?
Takze Roman spoznal ludi ktori mu po tyzdni pridu ako priatelia ktorych pozna roky.
Barca pomahala tri dni pastorovej zene rozbiehat web stranku. Problem vyriesila az ked vacsinu veci zmenila. Takze stranka moze po niekolko mesacnej odmlke zase fungovat. A vsetko vdaka MATFYZU.
Roman hra kazdy den basketbal, futbal a nahana sa s detmi v telocvicni.
Barca vela spi (lebo je tehotna).
Izrael pozerava dva krat denne Nema.
Roman pomahal dorobit zborovu miestnost, dva dni pracoval so sadrokartonom.
Izrael spal do pol osmej rano (to je uspech).
Barca dobrovolne umyla hostovsku kupelnu. (Pred tym by som tam ani psa radsej neumyval a teraz sa z toho sprchovacieho kuta da jest.)
Roman hra kazde rano na stiseni na djembe.
Izrael hra kazdy den s tatinom futbal.
Barce sa splnil sen a Roman chodi spat zarovno s nou o desiatej.
Roman pojde zajtra rano na polovacku. (na antilopy)
Izrael vie povedat please, again a go!
Barca bola na damskej jazde s pastorovou zenou a este s jednou misionarkou.
Roman pochopil ze everywhere je everywhere.
Roman, Barca a Izrael idu v sobotu do inej rezervacie Lower Brule, kde budu az do stredy.
Peace
Co sa za ten cas stalo?
Takze Roman spoznal ludi ktori mu po tyzdni pridu ako priatelia ktorych pozna roky.
Barca pomahala tri dni pastorovej zene rozbiehat web stranku. Problem vyriesila az ked vacsinu veci zmenila. Takze stranka moze po niekolko mesacnej odmlke zase fungovat. A vsetko vdaka MATFYZU.
Roman hra kazdy den basketbal, futbal a nahana sa s detmi v telocvicni.
Barca vela spi (lebo je tehotna).
Izrael pozerava dva krat denne Nema.
Roman pomahal dorobit zborovu miestnost, dva dni pracoval so sadrokartonom.
Izrael spal do pol osmej rano (to je uspech).
Barca dobrovolne umyla hostovsku kupelnu. (Pred tym by som tam ani psa radsej neumyval a teraz sa z toho sprchovacieho kuta da jest.)
Roman hra kazde rano na stiseni na djembe.
Izrael hra kazdy den s tatinom futbal.
Barce sa splnil sen a Roman chodi spat zarovno s nou o desiatej.
Roman pojde zajtra rano na polovacku. (na antilopy)
Izrael vie povedat please, again a go!
Barca bola na damskej jazde s pastorovou zenou a este s jednou misionarkou.
Roman pochopil ze everywhere je everywhere.
Roman, Barca a Izrael idu v sobotu do inej rezervacie Lower Brule, kde budu az do stredy.
Peace
štvrtok 2. októbra 2008
Bezny den v Rec Center
O deviatej mame stretnutie, kde sa najprv v kratkosti prejde program dna, ci dolezitych udalosti a potom spievame chvaly a modlime sa. Stretnutie trva necelu hodinu a potom sa ide upratovat. Hodinu az dve umyvame dlazky, zachody, upratujeme, umyvame, montujeme.. Okolo druhej sa otvara telocvicna pre decka, kde sa hraju vacsinou basketbal, biliard, futbalek, pocitacove hry, alebo jazdia na korculiach, ci kolobezkach.. vsetko naraz. Premelie sa tu okolo 50 deciek denne, no dokopy ich tu chodi aj okolo 150. To je aj nas cas sa s nimi hrat a venovat sa im. O siestej sa telocvicna zatvara a niekedy, ako aj dnes, byva program. Dnes, v stredu, maju biblicku hodinu pre dospelych a decku besiedku.
Rec Center sa nachadza v Oglala. Oglala je jedna z komunit v mestecku Pine Ridge. Pine Ridge sa sklada z komunit, co su vlastne roztrusene domy jednej dedinky. Domy sa volaju mobil-domy. Su to dvoj troj izbove maringotky, ktore maju kolesa na jedno pouzitie. Tahac sem donesie takyto mobil-dom a ten tam uz zostane, lebo by viac nasobne stahovanie neprezil. Vo vnutry byva v priemere 10 az 12 ludi, zvacsa od starych rodicov az po vnucata. Rodiny su zasadne vsetky rozvratene, vztahy su tu kadejake a tak aj to spolocne byvanie je celkom pomiesane. V zivote bezneho cloveka sa nedeje nic zaujimaveho, je to proste beh prazdnotou, a tak aj preto tu dievcata maju babetka velmi skoro, ked maju 16-17 rokov. Je to vacsinou ich volba, aspon si vyplnia cas staranim sa o dieta. Ludia tu dostavaju socialne davky od statu. Zevraj nie su az take male tie davky, ked kazdy mlady clovek ma mobil a kupuje si cipsy a kolu.. No stale sa tu ludia spravaju ako keby boli najchudobnejsi. Je to v ich zivotnom style, to sa neda zmenit za jednu generaciu. Proste su spinavy a vsetko je spinave. Nevedia sa starat o veci.
A tiez nechcu, su lenivi. Aby dostali davku od statu, musia vykazat odpracovane hodiny. Vacsina z nich to vie obist a niektori chodia pomahat s rannym upratovanim do centra, no ja som stretla iba jedneho takeho. Decka sa zucastnuju deckej besiedky tiez s tym, ze vedia, ze ak chcu dostat spolocne jedlo v centre, musia ist aj tam.
No a na koniec by som este povedala, ze o vlastnej historii vedia este menej ako Roman. Lakotsky jazyk ovladaju iba stary rodicia, doma medzi sebou hovoria hlavne anglicky a decka sa s lakotstinou stretnu hlavne v skole a to je dost pasivne.
Rec Center sa nachadza v Oglala. Oglala je jedna z komunit v mestecku Pine Ridge. Pine Ridge sa sklada z komunit, co su vlastne roztrusene domy jednej dedinky. Domy sa volaju mobil-domy. Su to dvoj troj izbove maringotky, ktore maju kolesa na jedno pouzitie. Tahac sem donesie takyto mobil-dom a ten tam uz zostane, lebo by viac nasobne stahovanie neprezil. Vo vnutry byva v priemere 10 az 12 ludi, zvacsa od starych rodicov az po vnucata. Rodiny su zasadne vsetky rozvratene, vztahy su tu kadejake a tak aj to spolocne byvanie je celkom pomiesane. V zivote bezneho cloveka sa nedeje nic zaujimaveho, je to proste beh prazdnotou, a tak aj preto tu dievcata maju babetka velmi skoro, ked maju 16-17 rokov. Je to vacsinou ich volba, aspon si vyplnia cas staranim sa o dieta. Ludia tu dostavaju socialne davky od statu. Zevraj nie su az take male tie davky, ked kazdy mlady clovek ma mobil a kupuje si cipsy a kolu.. No stale sa tu ludia spravaju ako keby boli najchudobnejsi. Je to v ich zivotnom style, to sa neda zmenit za jednu generaciu. Proste su spinavy a vsetko je spinave. Nevedia sa starat o veci.
A tiez nechcu, su lenivi. Aby dostali davku od statu, musia vykazat odpracovane hodiny. Vacsina z nich to vie obist a niektori chodia pomahat s rannym upratovanim do centra, no ja som stretla iba jedneho takeho. Decka sa zucastnuju deckej besiedky tiez s tym, ze vedia, ze ak chcu dostat spolocne jedlo v centre, musia ist aj tam.
No a na koniec by som este povedala, ze o vlastnej historii vedia este menej ako Roman. Lakotsky jazyk ovladaju iba stary rodicia, doma medzi sebou hovoria hlavne anglicky a decka sa s lakotstinou stretnu hlavne v skole a to je dost pasivne.
utorok 30. septembra 2008
Co tu je najlepsie
Uz niekolko krat som zacal pisat blog na tuto temu a nikdy som ho nedokoncil. Ani neviem preco, ale asi preto lebo nechcem vyzerat tak nadsene ako som. Keby mi niekto povedal ze to moze byt takto, tak mu nikdy neuverim a poviem ze to je najromantickejsia predstava o tomto mieste. Takze kde zacat. Uz som zacal takze budem len pokracovat. V prvom rade su tu ludia. Ludia ktorych tazko nazyvat americanmi. Lebo je tu jeden pastor, ktory je z Floridy a jeho zena je z nedalekeho mesta. Potom tu je amik ktory je vlastne zid narodeny v USA ale svoje detstvo prezil v Izraeli. Dalej je tu Nemka. Jeden Americky starsi par, s ktorymi sa tak casto nestretavam. A potom uz len veeeela a vela indianov.
Preco som stastny ze su tu ludia aki su? Musim sa priznat ze ked som sem isiel bal som sa americanov. Kto vie, tak ten vie preco. Ale narazil som na Americanov respektive sebranku ktora sa uplne vymika americkemu normalu priam sa priblizuje k mojmu normalu. Co je moj normal? tazko povedat. Ale sak asi si viete predstavit. A ked nie tak sorac za zdrzovanie. Za druhe soccer, cize po nasom futbal je tu na urovni basketbalu a americkeho futbalu, co je asi pre kazdeho cloveka ktory pozna Ameriku urcite prekvapenim. Futbal tu v telke sledujem snad viac ako doma, lebo chodi skoro rano ked nic netreba robit. Basketbal ma bavi. A v americkom futbale som dal dva touchdowny. Ak niekto nevie co to znamena, tak ani ja. Aby som tie dva touchdowny dosiahol, tak som jednoducho chytil loptu za ciarou. (ake jednoduche nie?) Za tretie som nasiel priazen v ociach niektorych domorodych indianov. Za co vdacim asi najviac, samozrejme Bohu.
A takto by som vedel menovat vela malych detailov ktore ako keby boli stvorene pre mna. Od zachodov az po telocvicnu.
Som jednoducho nadseny. Tak na mna myslite aby som neostal iba pri tom jednoducho.
peace
Preco som stastny ze su tu ludia aki su? Musim sa priznat ze ked som sem isiel bal som sa americanov. Kto vie, tak ten vie preco. Ale narazil som na Americanov respektive sebranku ktora sa uplne vymika americkemu normalu priam sa priblizuje k mojmu normalu. Co je moj normal? tazko povedat. Ale sak asi si viete predstavit. A ked nie tak sorac za zdrzovanie. Za druhe soccer, cize po nasom futbal je tu na urovni basketbalu a americkeho futbalu, co je asi pre kazdeho cloveka ktory pozna Ameriku urcite prekvapenim. Futbal tu v telke sledujem snad viac ako doma, lebo chodi skoro rano ked nic netreba robit. Basketbal ma bavi. A v americkom futbale som dal dva touchdowny. Ak niekto nevie co to znamena, tak ani ja. Aby som tie dva touchdowny dosiahol, tak som jednoducho chytil loptu za ciarou. (ake jednoduche nie?) Za tretie som nasiel priazen v ociach niektorych domorodych indianov. Za co vdacim asi najviac, samozrejme Bohu.
A takto by som vedel menovat vela malych detailov ktore ako keby boli stvorene pre mna. Od zachodov az po telocvicnu.
Som jednoducho nadseny. Tak na mna myslite aby som neostal iba pri tom jednoducho.
peace
pondelok 29. septembra 2008
Pozdravujem z Dakoty
Ahojte nasi drahi!
Ako sa mate?
My sa mame dobre, ludia su tu mili, je to tu uplne zapadakovo, ale super, aspon pohodicka. V sobotu sme viac-menej spali a dnes rano bolo zhromko. Oni maju vzdy hodinu od pol jedenastej biblicku hodinu a potom od pol dvanastej zacina zhromko, ktore trva hodinu a pol. Na biblickej hodine nas bolo okolo desat a diskutovalo sa o prvej kapitole jednej knizky. Na zhromku bolo asi 50 ludi a na besiedke asi do 15 deti. Celkom ma prekvapilo ake je toto centrum velke. Na fotkach to vyzeralo len ako velka telocvicna, ale je to nie len obrovska telocvicna, ale aj kuchyna, kopec kancelarii, miestnost na zhromko, besiedku, par izieb s postelami a bytik. Je to tu celkom nove, take jednoduche a este stale dost v pracovnom vyzore.. My spime v takej izbicke, kde su same dvojposchodove postele, ziadne okno a hned vedla mame ten bytik, kde byva taky Leon. Sme stale u neho, lebo tu ma kupelku a kuchynu.. a velku telku. Je to tridsatrocny mlady chalan povodom zid zijuci na Floride.. A je vidno, ze ta kupelka nebola umyta odkedy tu stoji.. Asi pol hodinu som drhla sprchovaci kut a este taku pol hodinu intenzivneho skrabania by som potrebovala a vyzerala by ako nova, len som uz nemala sil v ruke.
Vonku, pred centrom, je futbalove ihrisko, alebo skor dve branky vzdialene od seba na velkost ihriska.. A zopar vacsich maringotiek. V dialke su vidno dalsie maringotky a skola.. Az ked sme dorazili z Rapid city sme pochopili, preco sme si mali nakupit potraviny cestou. Lebo tu v okoli je jediny obchod a ten ma vraj strasne predrazene ceny.
Zajtra sa mame stretnut s celym timom, uz par ludi pozname, ale len tak trosku. Najviac casu sme s Leonom a s Mary, ktora je nemka. Ona sem prisla pred troma tyzdnami na tri roky. Strasne zlata baba.
Buducu sobotu sa presunieme do druhej indianskej rezervacie, kde su iba dvaja misionary, aby sme videli ich pracu. Zostaneme u nich asi dva tri dni.. Tesime sa ako to tu pojde dalej.
Pozdravujem z Dakoty.
Barca
Ako sa mate?
My sa mame dobre, ludia su tu mili, je to tu uplne zapadakovo, ale super, aspon pohodicka. V sobotu sme viac-menej spali a dnes rano bolo zhromko. Oni maju vzdy hodinu od pol jedenastej biblicku hodinu a potom od pol dvanastej zacina zhromko, ktore trva hodinu a pol. Na biblickej hodine nas bolo okolo desat a diskutovalo sa o prvej kapitole jednej knizky. Na zhromku bolo asi 50 ludi a na besiedke asi do 15 deti. Celkom ma prekvapilo ake je toto centrum velke. Na fotkach to vyzeralo len ako velka telocvicna, ale je to nie len obrovska telocvicna, ale aj kuchyna, kopec kancelarii, miestnost na zhromko, besiedku, par izieb s postelami a bytik. Je to tu celkom nove, take jednoduche a este stale dost v pracovnom vyzore.. My spime v takej izbicke, kde su same dvojposchodove postele, ziadne okno a hned vedla mame ten bytik, kde byva taky Leon. Sme stale u neho, lebo tu ma kupelku a kuchynu.. a velku telku. Je to tridsatrocny mlady chalan povodom zid zijuci na Floride.. A je vidno, ze ta kupelka nebola umyta odkedy tu stoji.. Asi pol hodinu som drhla sprchovaci kut a este taku pol hodinu intenzivneho skrabania by som potrebovala a vyzerala by ako nova, len som uz nemala sil v ruke.
Vonku, pred centrom, je futbalove ihrisko, alebo skor dve branky vzdialene od seba na velkost ihriska.. A zopar vacsich maringotiek. V dialke su vidno dalsie maringotky a skola.. Az ked sme dorazili z Rapid city sme pochopili, preco sme si mali nakupit potraviny cestou. Lebo tu v okoli je jediny obchod a ten ma vraj strasne predrazene ceny.
Zajtra sa mame stretnut s celym timom, uz par ludi pozname, ale len tak trosku. Najviac casu sme s Leonom a s Mary, ktora je nemka. Ona sem prisla pred troma tyzdnami na tri roky. Strasne zlata baba.
Buducu sobotu sa presunieme do druhej indianskej rezervacie, kde su iba dvaja misionary, aby sme videli ich pracu. Zostaneme u nich asi dva tri dni.. Tesime sa ako to tu pojde dalej.
Pozdravujem z Dakoty.
Barca
nedeľa 28. septembra 2008
NEWS
Takze sme na mieste kde sme chceli byt.
ako to tu vyzera? no presne tak ako sme si mysleli ze to bude vyzerat.
ale pre istotu Vam to opisem....
Takze let bol dobry. Az na to ze nam cestou z Mnichova do Denveru v lietadle povedali ze jedna z dvoch batozin ktore mame nie je v lietadle. Touto informaciou nastali dva problemy. Prvy problem ze sme nemali batoziny dve ale tri. (detail) Druhy problem bol ten ze sme nevedeli ze minimalne jeden z nas nebude mat batozinu po prichode....cize bude bez siat.
Samozrejme chybala moja batozina....to sme sa dozvedeli v Denveri kde sme prestupovali. Ale sme moc neprestupili lebo kym sme presli kontrolou a vyzdvihli si batozinu, lietadlo na ktore sme mali kupene listky nam odletelo. Nevadi dali nam listky na dalsie ktore islo za hodinu.
Pohoda.
Vyzdvihol nas tipek s afrom na hlave, ktory je zid narodeny na Floride a jeho otec je z Egypta a mama Talianka. Zacalo to vsetko ok.
Ked sme dosli do centra bolo tam kopec indianskych teenegerov ktori hrali basketbal, posedavali a tak.
Vsetko nam poukazovali a isli sme spat..........
pokracovanie o sobote bude zajtra.
peace
(nemame signal na telefone)
ako to tu vyzera? no presne tak ako sme si mysleli ze to bude vyzerat.
ale pre istotu Vam to opisem....
Takze let bol dobry. Az na to ze nam cestou z Mnichova do Denveru v lietadle povedali ze jedna z dvoch batozin ktore mame nie je v lietadle. Touto informaciou nastali dva problemy. Prvy problem ze sme nemali batoziny dve ale tri. (detail) Druhy problem bol ten ze sme nevedeli ze minimalne jeden z nas nebude mat batozinu po prichode....cize bude bez siat.
Samozrejme chybala moja batozina....to sme sa dozvedeli v Denveri kde sme prestupovali. Ale sme moc neprestupili lebo kym sme presli kontrolou a vyzdvihli si batozinu, lietadlo na ktore sme mali kupene listky nam odletelo. Nevadi dali nam listky na dalsie ktore islo za hodinu.
Pohoda.
Vyzdvihol nas tipek s afrom na hlave, ktory je zid narodeny na Floride a jeho otec je z Egypta a mama Talianka. Zacalo to vsetko ok.
Ked sme dosli do centra bolo tam kopec indianskych teenegerov ktori hrali basketbal, posedavali a tak.
Vsetko nam poukazovali a isli sme spat..........
pokracovanie o sobote bude zajtra.
peace
(nemame signal na telefone)
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)
